Rádioaktívna Escape room
Rádioaktívna Escape room
Escape room je populárna skupinová hra, kde sa pomocou riešenia problémových úloh snažíte nájsť kľúč od zamknutej miestnosti, v ktorej sa nachádzate. Ľudia za túto zábavu platia veľké peniaze. Vždy som ju chcela vyskúšať, ale skôr než som sa do nejakej dostala, ona sa dostala ku mne.
Na letnej učiteľskej víkendovke programu IRPU si pre nás jedna veľmi šikovná učiteľka slovenčiny pripravila „eskejpku“, ktorú hrala aj so svojimi žiakmi po prečítaní povinného čítania. Mala to fakt premakané do posledného detajlu! Úžasné kulisy, dobová hudba v pozadí a pútavé úlohy. Mne sa to vtedy v hlave totálne naštartovalo a začala som vymýšľať svoju chemickú. Myslela som na ňu asi 2 mesiace v kuse. Hľadala som kulisy a brázdila internety kvôli textom a obrázkom. Povedala som si, že úlohy do nej nebudem vymýšľať ja, ale žiaci a najlepšie z nich pospájam medzi sebou indíciami. Bol to šikovný krok. Žiaci boli tak kreatívni, že ani ja by som lepšie úlohy nevymyslela! Téma našej eskejpky bola „Labortórium Marie Curie“. Zasekli sme sa pekne dlho s učivom pri rádioaktivite, lebo žiaci chceli vedieť snáď všetko. Moja plánovaná eskejpka nám úplne zapasovala, lebo keďže rádioaktivita nie je v štátnom vzdelávacom programe, nemohla som ich z nej vyskúšať. Namiesto testu si teda pripravili a zahrali escape room.
Celá príprava nám trvala asi 3 vyučovacie hodiny. Na prvej žiaci dostali za úlohu vymyslieť nejaký príklad, problémovú úlohu, hádanku alebo aktivitu na tému rádioaktivita. Aby si všetci nevybrali rovnaké úlohy, rozdelila som ich do skupín a dala som im nejakú časť učiva. Jadrové reakcie, históriu objavov, život Marie Curie a tak podobne. Každá skupina si na prvej hodine naštudovala materiál a prišla s nápadom na úlohu. Na druhej hodine nápad rozvíjali a plánovali jeho realizáciu. No a na tretej ho aj zrealizovali – strihali, lepili a písali. Tu je jedna dokumentačná foto z príprav. Úplne som žasla nad ich kreativitou!
Výhodou bolo, že učím chémiu aj po francúzsky. Mohla som totiž na hru použiť originál rukopisy Marie Curie, periodickú tabuľku prvkov, ktorú sama používala, alebo originál etikety z rádioaktívnych kozmetických produktov.
Chcela som, aby to bol pre žiakov poriadny zážitok. Nechcelo sa mi vyrobiť veľké množstvo kulís, a tak som si povedala, že zabedním okná v laboratóriu a nechám svietiť iba svetielko v digestóriu. Navyše, mala som farby svietiace v UV svetle a mini UV baterky, ktoré som chcela použiť na hľadanie indícií, a to by sa pri dennom svetle ani nedalo. Požičala som si aj veľkú UV lampu a výsledná dekorácia v tme bola s rovnakými kulisami oveľa efektnejšia ako za denného svetla.
UV svetlo na odhalenie ďalších indícií si však žiaci museli získať vyriešením úloh. Prvých desať minút si mohli svietiť iba mobilmi. Žiaci sa teda ocitli v tmavom záhadnom laboratóriu Marie Curie, kde v pozadí hrali francúzke šansóny populárne na začiatku 20. storočia. Ja som ich v labáku nazačiatku zamkla a keď sa pri zápale riešenia úloh nedívali, kľúčik od dverí na čas spočinul vo varnej banke v skrinke vpravo.
Priebeh
Po zamknutí žiakov som si sadla na stoličku a bola som úplne ticho. Chcela som, aby sami prišli na to, čo majú robiť. Prvá indícia v eskejpkach býva väčšinou veľmi nápadná. Ja som zavesila zo stropu veľký priehľadný balón do stredu labáku a do balóna som nastrkala mená tímov a úvodné inštrukcie. Bolo vtipné sledovať akými rôznymi spôsobmi sa ho každá skupina snažila prasknúť. Jedna ho chcela rovno podpáliť (asi majú na nich zlý vplyv moje chemiké show :D), ale potom si uvedomila, že by mohli zhorieť aj indície, tak ho praskla hrotom pera.
Z balóna na žiakov vypadla veršovaná indícia, ktorá ich zároveň roztriedila do tímov. Tím Röntgen, Tím Becquerel, tím Thoradia a Tím Černobyľ sa pobrali hľadať miesto, kde už na nich čakali prvé úlohy, ktoré si niektorí aj sami vymysleli. Vopred sme sa ale dohodli, že autori úlohy nechajú riešiť ich úlohu druhých spolužiakov. Nikto však nevedel, ako som tie úlohy medzi sebou dodatočne prepojila, a tak to bolo pre všetkých vlastne prekvapenie. Tu hľa 4 veršovačky:
„Ruka v ruke založená, Marie curie a Röntgenova žena“
Indícia bola napísaná na kópii prvej röntgenovej snímky ruky Röntgenovej ženy, a táto kópia bola zrolovaná a založená v ruke kostry v kostýme Marie Curie.
„Na mieste, kde zvykne úradovať zrúda, leží vo fľaši fluorescenčná uránová ruda.“
No kde inkde ako na učiteľský stôl 😀 som položila 7 fliaš s kamienkami a jeden z nich som namočila do farby svietiacej v tme, takže slabo svietil. Pod nim bola indícia.
„Odvšadial sa senzácia hlása, že moderná je rádioaktívna krása.“
Verš žiakov zaviedol k tabuli, kde vyseli plagáty spoločnosti Thoradia, ktorá na začiatku 20. storočia vyrábala kozmetiku s pridaním rádioaktívnych prvkov! Fakt! 😀
Dostať dve nobelovky je veľká česť, hľadajte pod číslom 56.“
Na stenu som nakreslila číslo 56 a tam už na žiakov čakala úloha, ktorú mali vyriešiť.
Tieto veršovačky žiakov zaviedli napokon ku veľkej bielej obálke s úlohami a s malinkým kľúčikom. Všetky úlohy (hoci bola každá iná) mali len jedno riešenie. Rôznymi spôsobmi (napr. cez tajničku, prvé písmená zo slov, či cez reakcie) prišli na to, že sa majú pozrieť pod stôl. Tam už na nich čakala krabička so zámkom, ktorý mohli kľúčikom otvoriť.
V krabičkách mali všetci kartičky s udalosťami zo života Marie Curie a UV baterku. Ich úlohou bolo kartičky zoradiť chronologicky, obrátiť ich a pomocou UV baterky prečítať indíciu, napísanú perom s neviditeľným atramentom. Bolo na nich napísané: Stena nad tabuľou.
Žiaci už mali UV svetielka v ruke, a tak s nimi začali osvecovať stenu nad tabuľov. Zistili, že sú tam čísla, ale že k nim nemajú kľúč. V každej skupine niekoho veľmi rýchlo napadlo, že to môžu byť protónové čísla prvkov a po dosadení príslušných symbolov dostanú správu. Háčik bol v tom, že v celom labáku nebolo ani jednej periodickej tabuľky, ktorá by im ako kľúč poslúžila. Jediné, čo tabuľku pripomínalo bola prázdna, kriedou nakreslená mriežka na tabuli. Ale… bola naozaj prázdna? Akonáhle sa mi dostalo do ruky pero s neviditeľným atramentom, musela som s ním popísať naozaj všetko :D. A na túto neviditeľnú-viditeľnú periodickú tabuľku som obzvlášť hrdá.
Keď už to všetky skupiny odhalili, zapojila som veľkú UV lampu a vtedy sa ukázali všetky dekorácie v plnej paráde. To bolo wowkania a ochkania! Nebudem skromná, toto mi fakt vyšlo! Ťažko povedať kto mal z toho väčšiu radosť – či ja, alebo oni :D.
Kód nad tabuľou napokon vyriešili a hádajte, aká bola výlsedná správa:
V O V Ar N Er I Ba N K Er V S Cr I N K Er V P Ra V O
Kľúčik od dverí našli tesne pred zvonením a nebolo žiaka, čo za hodinu pri odchode z labáku nepoďakoval! Bola to pecka! Mňa to ale fyzicky zničilo 😀 Mám totiž 3 rovnaké hodiny po sebe s troma skupinami a cez 10 min prestávku som musela znova nafúkať a uviazať balón, vrátiť obálky, kľúčiky a ostatné indície na miesto a pripevniť krabičky zo spodu stolov. Našťastie ma ale prišli pozrieť zvedavé tretiačky, ktoré som okamžite zaúkolovala a tak sme to nejak vždy stihli <3.
Ďalšiu hodinu sme hodnotili našu prácu a žiaci si napísali aj malý kvíz z toho, čo si z rádioaktivity zapamätali. Nedostali z neho známku, ale podľa počtu získaných bodov dostali feedback pre seba, nakoľko ovládajú danú tému. Feedback mali na zadnej strane testu pomocou známych memečiek. Moje najobľúbenejšie bolo memečko pre body odpovedajúce trojke – priemernej známke. Takých ale bolo len málo, lebo všetci vedeli skoro všetko.
