Atómy z krabice

Atómy z krabice

Úplne na začiatku spolu so žiakmi rozmýšľame ako sa asi vedci museli cítiť, keď sa snažili prísť na to, z čoho je zložená hmota. Keďže sú jednotlivé atómy tak malé časti hmoty, že sa nedajú vidieť, nemohli ich skúmať priamo a museli používať dedukciu. Robili experimenty, z ktorých vyvodzovali závery. Na to, aby som žiakom priblížila túto situáciu sa hodí jedna výborná aktivita, ktorú mám z anglickej učebnice chémie od Pearson education – Krabicové atómy. 

Žiaci pracujú celú hodinu s krabicou, v ktorej sa nachádza pevne prilepený predmet s určitým tvarom a sklenená guľôčka. Ich úlohou je zistiť, o aký tvar predmetu sa jedná tým, že doň narážajú sklenenou guľôčkou. Podľa toho, ako sa guľôčka odráža od hrán predmetu a mení trajektóriu sa pokúsia vyvodiť jeho tvar. 10 minút pred koncom hodiny krabicu môžu otvoriť a pozrieť sa, či sa ich odhad aspoň priblížil skutočnosti. Na ďalšej hodine potom hovoríme o Thomsonovych a Rhuterfordovych experimentoch a ako z nich dokázali vyvodiť pravdivé skutočnosti o štruktúre atómu. 

Pochopiť dedukciu ako logický myšlienkový postup je v prírodovedných predmetoch veľmi dôležitý. Prečo nezačať hneď na začiatku?!

Čo budete na aktivitu potrebovať: 

• krabice od topánok/iných záležitostí
• baliaci papier a stužku (nepovinné, ale rozhodne estetické)
• detské drevené/plastové kocky alebo polystyrénové tvary (papiernictvo/kreatívne potreby)
• lepiacu pištoľ
• sklenené guľôčky (vrecko guľôčok do 2 eur v každom hračkárstve).

Môj obľúbený tvar je srdce, pretože sa guľôčka zasekne v strede steny a je ľahké vyvodiť aspoň časť tvaru. Väčšinou žiaci dospejú aspoň k tvaru písmena V. Samozrejme kocka, obdĺžnik, či guľa sú klasické tvary, ktorými nemôžete nič pokaziť. 

Najskôr žiaci musia identifikovať stenu, na ktorej je tvar prilepený. Môže sa stať, že ju identifikujú zle, pretože sú v krabici zárezy, ktoré ich pomýlia. Je preto dôležité zabezpečiť, aby boli všetky steny krabice hladké a guľôčka sa nezasekávala na iných miestach ako tých, čo súvisia s tvarom skúmaného objektu. Na identifikovanie steny majú rôzne techniky, buď krabicou jemne trasú, pomaly ju otáčajú, klepkajú po povrchu a zisťujú podľa tvrdosti, či tam nejaký predmet nie je. Už som videla aj metódu, kedy žiačka do krabice kričala a podľa odrazu zvuku odhalila stenu, kde bol predmet nalepený. Vždy si hovorím, že keby do triedy v týchto momentoch vošla inšpekcia, asi by si myslela, že ide o osobitnú školu a nie gymnázium. Ale aj takto smiešne môže vyzerať seriózna výučba! 

Po identifikovaní steny už celkom rýchlo prídu na spôsob odhalenia tvaru predmetu. Posledných pár minút hodiny majú na zakreslenie si vydedukovaného a reálneho tvaru do pracovného listu a na odpovedanie niekoľkých otázok.

Ak vás tento postup zaujal, tu si môžete stiahnuť pracovný list.